Keď som pred vyše 12 rokmi začal stavať Mestskú pamiatkovú rezerváciu z Veľkej knihy vystrihovačiek, ani by ma nenapadlo že raz budem mať možnosť ju postaviť v celku tak ako má byť. Iba som dúfal že snáď raz. Keď bola možnosť si túto knižku objednať, neváhal som, objednal som a začal som strihať. V roku 2004 vznikla najprv MPR 1:

Následne som pokračoval s MPR 2 a 3, ktoré som dokončil v roku 2005. Vtedy som si mohol akurát tak tieto celky spojiť odfotiť a hneď na to opäť niekam schovať.

Po dlhých rokoch prenášania, prekladania a odmetania prachu som využil možnosť väčších priestorov a pustil som sa do jej kompletizácie. Je však pravda že na papierovej časti modelu sa už trošku podpísal zub času a aj moje modelárske skúsenosti z toho času. Bolo potrebného máličko reštaurovania. Zohnal som si polystyrén o veľkosti 1×2 metre a pustil som sa do toho. Po orezaní bude mať model rozmery 150 x 75 cm, čo postačuje na tieto celky aj s mostom. Ako prvý padol za obeť čierny sprej, ktorý som hneď minul pri striekaní bokov. Pomocou pôdorysov priložených v knihe som si mesto rozkreslil aj s riekou, brehmi a mostom. Trochu mi chýbal pôdorys mosta ale to nevadí.

Pustil som sa do vyrezávania polystyrénu, zatiaľ na úroveň hladiny budúcej rieky. Skalpel som si nastavil na potrebnú výšku od úrovne terénu po hladinu a po malých prúžkoch som postupne rezal a z boku zase lámacím nožom som tieto prúžky uriezal. Mojim najcennejším pomocníkom je však vysávač, čo by som bez neho robil . Vyrobil som si aj pomôcku na kontrolu úrovne hladiny (viď foto). Niekde som sa aj sekol, hlavne v mieste vodného mlyna, čo je to najhoršie miesto , teraz musím spätne priliepať polystyrén. Zatiaľ aktuálny stav je na poslednej fotke. Ďalej plánujem ešte kúsok polystyrénu vyrezať a urobiť tak koryto rieky, bude treba pamätať na piliere mosta a mlyn ktoré budú stáť na úrovni hladiny.

Spomínanú pomôcku som si upravil aby bola hlbšia o 1cm a vytvaroval do oblúka. Postupne z oboch strán od kraja som vyrezával koryto až kým som prišiel k pilierom mosta. Nastal okamih pravdy. Po vyrezaní polystyrénu medzi piliermi som bol zhruba na rovnakej úrovni takže to dobre dopadlo. Postupoval som ďalej, vysával som , aj ruky.

Nakoniec som vyrezal celé koryto:

Po vyrezaní koryta som na koryto aj brehy nalepil papierové servítky riadnym množstvom lepidla, ktoré nimi presiaklo a vytvorila sa škrupina na polystyréne.

Po vyschnutí som začal farbiť, koryto farbou dna, a brehy s terénom hnedou farbou.

Medzitým som si vyskúšal dvojzložkovú modelovú vodu od výrobcu Modelscene. Mám k nej aj hnedé a zelené farbivo. Poznatky zo skúšky sú nasledovné:
– voda nepoškodzuje polystyrén
– pekne sa rozliala
– bublinky ktoré vznikli pri zmiešavaní pekne vyšli na hladinu a „vybublali“
– voda nasiaka do papiera a trochu vzlína
– už do naliatej vody som skúšal hádzať kamienky, ktoré postupne klesli na dno
– z kúsku papiera natretého temperovými farbami a z kamienkov sa postupom času ešte uvolnili malé bublinky, ktoré ale už nie vždy vyšli na hladinu
– výrobca udáva, že sa môže naraz vytvoriť až 1cm hrubá vrstva čo som si myslel, že mi vyhovuje(vysvetlenie neskôr)
S testom som ale vo výsledku spokojný.
Fotke je odfotená hneď po vyliatí, je tam ešte veľa bubliniek ktoré vybublali neskôr.

Bolo potrebné ešte vyriešiť pred vyliatím vody utesnenie koryta po oboch stranách.

Takto vyzerá celok zatiaľ nasucho poskladaný. Až doteraz to išlo až veľmi hladko.

 Začal som utesňovať kraje rieky, použil som kartón na ktorom bola obojstranná lepiaca páska ktorá ešte mala na sebe ochrannú vrstvu z jednej strany. Predtým som si vyskúšal že od „vody sa dá odlepiť“. Tak som tieto kartóny prišpendlíkoval k polystyrénu. A ešte som utesnil špáru Herkulesom ako označuje červená čiara na treťom obrázku.

Všetko bolo pripravené. Zmiešal som zložky vody do kýbľa, celkovo 2,25l a do toho som ešte primiešal hnedý a zelený pigment. Vylial som to do koryta a celkom som sa aj trafil s objemom s mojim približným výpočtom. Do takto naliatej vody som ešte nahádzal kamienky ktoré pekne poklesli na dno a potom to začalo. Odišiel som, a nechal som to tuhnúť.
Výrobca udáva v návode citujem: „Naraz je možné naliať vrstvu až 10 mm silnú. Voda sa v tejto vrstve nezahrieva ani nieje nijak agresívna k materiálom ako je polystyren či styrodur, netreba sa teda obávať ich znehodnotenia. Pri aplikácii silnejšej vrstvy než 10 mm môže dôjsť k nežiaducemu zahriatiu!“

Koryto som vyrezával tak aby malo do 10mm, zrejme sa mi stalo, že to bolo o pár mm viac v najhlbšej časti. Po chvíli som to prišiel skontrolovať a zbadal som to čo je na fotkách, dno v najhlbších častiach sa celé prepadlo. Dočítal som sa že polystyrén sa deformuje pri 70 stupňoch a topí pri 100 stupňoch. Keď sa 10mm nezahrieva tak mi príde divné že pri pár mm navyše by sa to takto výrazne zohrialo. Mohlo to byť spôsobené aj príliš veľkým objemom.  Cez piliere mosta som dokonca videl ako uniká odtiaľ dym/para. No zdravé to asi nebolo Posúďte sami:

Deň po:

Po zdarnom neúspechu, nadstavení pilierov a vyliati ďalšieho najprv malého balenia modelovej vody a potom veľkého balenia, to konečne vyzerá tak ako som si predstavoval, veľmi pomaly tečúca rieka pri bezvetrí akurát ma to vyšlo drahšie. Prípadným záujemcom odporúčam vodu vylievať po tenších vrstvách ako je 10mm.

Začal som naliepať mesto na svoje miesto, bolo treba veľmi veľa záťaží keďže mesto bolo rokmi dosť zvlnené. Následne som sa pokúsil zoškrabať staré posypy na teréne a celé som to zafarbil .

Začal som sypať pilinový posyp. Veľmi som ocenil cyklónový filter na vysávači, po natretí lepidla, vysypaní posypu som prebytočný posyp jednoducho povysával a posyp mi ostal vo filtri a mohol som s ním znova pracovať.

Aby aj okolie vyzeralo k svetu navštívil som modelárske obchody v Žiline a podonášal som si nejaké doplnky určené pre modelové železnice. Tie som začal postupne umiestňovať do krajiny. Posúďte čo z toho vzniklo.

Autor stavby a článku: Michal Vršanský

ZANECHAT ODPOVĚĎ