Je cinnost, pri ktorej sa ploche (2D) diely pretvaraju pomocou cielenej deformacie v urcitych miestach do priestoroveho (3D) tvaru. Tvarovanie, ako aj niektore ine modelarske cinnosti je nutne najskor „dostat do ruky“. Pri tvarovani dielov je teda nutna nielen znalost tvarovacich technik, ale aj znalost vlastnosti a spravanie sa materialu, ktory sa ma tvarovat. Napriklad pri stacani (rolovani) papiera do malych polomerov alebo pri bombirovani mozno papier mierne navlhcit (naslinit), aby sa lepsie tvaroval. Pri tvarovani je dolezite dbat na presnost pripravy dielu (napr. ryhovanie) a taktiez na preceznost samotneho tvarovania. Pri tvarovani dielov sa uplatni mnostvo pomocok a nastrojov, ktore dopomahaju k pozadovanem natvarovaniu dielov. Tvarovanie dielov je jedne z najvacsich faktorov, ktore vplyvaju na vyslednu geometriu celkov. Jednotlive tvarovacie techniky mozno rozdelit do niekolkych vacsich celkov, prvym z nich je ohybanie. Je to tvarovanie dielov, kde sa jedna plocha rozdeli na viac ploch a vytvoria sa ohybove hrany. Pred ohybanim sa diel vacsinou naryhuje po usekoch, ktore budu neskor tvorit hrany ohybu. Obvykle sa ryhuje z tej strany, ktora bude vonkajsia, t.j. vzniknute plochy budu zavierat vacsi uhol nez na druhej strane. Na ohybanie dlhsich dielov sa pouziva pomocku na pritlacanie, napr. pravitko. Dalsim sposobom je rolovanie, ktorym sa ziskava valcovy alebo kuzelovy tvar daneho dielu. Ako pomocky na zakruzovanie sa pouzivaju ihly, spajle, ocelove tycky (napr. vyplet z kolesa, Zdroj:Patero), rucky z pier, plastove trubky a pod. Pri modelovani je casto potrebne vytvarat oble diely, napr. pri karoseriach vozidiel, castiach lokomotiv, lodnych trupoch, figurkach a podobne. Oblinou je teda plocha zakrivena v jednom alebo vo viacerych smeroch. Okrem uz psomenutych spocobov exisutje tzv. bombirovanie. Jedna sa o tvarovanie vypuklych bokov pneumatik na modeloch.

 

Ohýbání

a | Ohybanie kratkych hran – ak hrany ohybania su dostatocne uzke, netreba ohybat okolo pravitka (alebo ineho pripravku), diel mozno ohybat medzi prstavmi alebo pritlacanim o roh stola.


– Diel sa naryhuje v buducich hranach ohybu.
– Casti dielu sa poohybaju v potrebnych smeroch.
– Nasledne sa diel moze dalej spracovavat.

b | Ohybanie dlhych dielov – v pripade, ze su hrany ohybania dlhe, je velmi vhodne pouzit pomocku (napr. spominane pravitko) aby sa diel ohol presne a neskrucal sa. Ak by sa diel ohybal medzi prstami, mohol by sa pokrcit a hrana by nebola dostatocne rovna.

– Diel sa naryhuje v buducich hranach ohybu.
– Diel sa pomocou pravitka pritlaci o podlozku tak, aby hrana pravitka lezala na ryhe, teda na hrane ohybania.
– Prstami alebo druhym pravitkom sa nadvyhne a ohne ta cast dielu, ktora zpod pravitka vytrca.
– Nasledne sa diel moze dalej spracovavat.

Rolování

a | Rolovanie plnych valcov – tento sposob je vhodny skor na mensie priemery a na diely, ktore nemusia byt dute, pripadne nemusia mat urcitu hrubku stien (ako napr. hlavne). Pri tomto sposobe mozno pomocku (napr. spajlu) nechat v strede rolovaneho valca, cim sa zaroven zvysuje pevnost dielu. Ak sa roluje plny valec, mozno ho spravit s presahmi na koncoch, ktore sa po rolovani odrezu na presnu dlzku (Zdroj: iconmaster).


– V pripade, ze ma pomocka (spajla, sparadlo), na ktoru budeme navyjat, zostat v strede, prilepi sa ku zaciatocnej hrane dielu, ktory sa bude rolovat.
– Obsivka sa provizorne navinie (nasucho, bez lepidla), aby sa preverila presnost a aby rolovany diel nabral pociatocny zvinuty tvar.
– Cast dielu sa zroluje a nasledne poraidne „dosponuje“.
– Za neustaleho pridrzania sa odvinie cas dielu spat a nanesie sa lepidlo (iba velmi male mnozstva, netreba naniest na celu plochu).
– Postup sa opakuje, pri com sa vzdy navinie dalsi kusok, dosponuje sa, odvinie a poisti lepidlom.
– Na koniec dielu sa rovnomerne nanesie vrstva lepidla po celej dlzke hrany a diel sa zroluje do finalnej podoby a zalepi.
– Takto zrolovany diel sa nechaa preschnut a v pripade potreby sa upravia konce (brusenie, odrezanie,..).

b | Rolovanie dutych valcov a kuzelov – pri vacsine modelov je potrebne diely rolovat prave tymto sposobom, cize obsivka tvori iba vonkajsiu „skrupinu“ valcoveho/kuzeloveho dielu. Pri tomto sposobe sa diel natvaruje a nasledne zlepi.

– Diel sa predpripravi pomocou tycky (na gume) a zroluje sa do predbezneho tvaru.
– Ak sa model retusuje, je vhodne pred lepenim zaretusovat chlopne a biele hrany.
– Na chlopne (pripadne hrany) sa nanesie lepidlo a zlepia sa ako bezne diely, picom na stlacanie chlopne mozno pouzit pinzetu alebo pomocku, ktorou sa diel tvaroval.
– Po uschnuti lepidla sa diel skontroluje, v pripade potreby sa dotvaruje a nasledne sa moze dalej spracovavat.

Tvarování oblin

a | Zaoblenia v jednom smere – takto zaoblene plochy su zakrivene po priamke. Ako priklad mozno uviest obsivku dielu v tvare kocky, ktora ma zaoblene styri vzajomne sa nedotykajuce hrany. Na vytvorenie zablenia nie su nutne ziadne zarezy v tvarovanom diely, staci zakruzit casti obsivky, ktore budu tvorit tieto zaoblenia.


– Diel sa vyreze a ak nie su oznacene hranice pre zaoblenia, je nutne ich zist a predznacit.
– Casti obsivky, ktore budu tvorit obliny sa zakruzia pomocu valcoveho (kuzeloveho) predmetu.
– Takto vytvarovana obsivka sa zlepi, pripadne prilepi ku dalsiemu dielu.

b | Tvarovanie jemnych oblin – za jemnu oblinu na dieloch mozno povazovat take tvary, ktore mozno vytvarovat bez pomoci zarezov, napriek tomu, ze su zaoblene vo viacerych smeroch, ako napr. cast gulovej plochy s velkym polomerom. Na tvarovanie je potrebna makka podlozka (dlan alebo podlozka pod mys) a tvrda pomocka/nastroj (ocelova gulka, zaobleny koniec fixky, koniec rucky skalpela AK-3, …), ktorym sa diel bude vtlacat do podlozky.


– Vyrezany diel, ktory sa budeme tvarovat sa polozi na makku podlozku.
– Tvarovacim nastrojom sa pritlaci diel do podlozky, pricom sa nastrojom jemne rotuje zo strany na stranu.
– Diel sa skontroluje, ci na jeho povrchu nevznikli „vrasky“ a ci je dostatocne natvarovany.
– V pripade potreby sa postup opakuje za jemneho navlhcenia az kym diel nie je vytvarovany do pozadovaneho tvaru.

c | Zaoblenia vo viacerych smeroch – do tejto kategorie mozno zaradit najzlozitejsie diely, ako casti plechovych karoserii automobilov, plaste lietadiel, casti figurok, cibulovych striech a pod. Aby bolo mozne takyto diel z papiera vytvorit, je nutne ho rozrezat na viacero tensich „pruzkov/ spicov“, ktore po vhodnom natvarovani a vzajomnom spojeni vytvoria pozadovana vysldnu plochu. Nevyhodou takychto tvarovo narocnych ploch je velky pocet pomocnych spojov, ktore pri nespravnom natvarovani a zlepeni dielu mozu posobit rusivo. Toto je pozorovatelne najme pri retusovanych modeloch, pri prefarbovani je mozne diel dalej opracovat (brusenie, tmelenie) a nafarbit, cim je vysledna ploch spojitejsia. Tieto casti su zvycajne najkritickejsou castou samotnej vystrihovacky, nakolko ich konstrukcia nie vzdy patri ku najpresnejsim a nemusi vyhovovat kazdemu modelarovi.


– Vyrezany diel sa najskor nahrubo natvaruje postupne vo viacerych smeroch za pomoci gulatin a roznych gulatych predmetov.
– Nasledne sa tvaruju samotne casti dielu.
– Vysledny tvar sa vyskusa nasucho a preveri sa, ci nie je potrebna uprava dielu.
– Ak casti sedia dobre, postupne sa jednotlive susediacie casti zlepia malym mnozstvom lepidla, pricom sa lepi bud hrana na hranu, alebo sa vyuzivaju pomocne chlopne.
– Po preschnuti sa diel skontroluje, ci ma vyhovujucu geometriu, ak je vsetko v poriadku, moze sa z vnutornej strany spevnit lepidlom.
– Ak sa ma diel nasledne brusit, je dobre ho z vnutornej strany vyplnit zmesou sekundoveho lepidla a sody bikarbony.

d | Gule a pologule – Tieto tvary tiez mozno povazovat za zaoblene v dvoch smeroch. Konstrukcne su zvycajne rozlozene na zuzujuce sa pruzky, ktore treba zaoblit v jednom smere a po zlepeni takychto segmentov vznika kvazigulova plocha. Presnost gulovej plochy zavisi od poctu tychto pruzkov, t.j. cim viac tym dokonalejsia plocha. Tvarovanie prebieha podobne ako pri dieloch zaoblenych v dvoch smeroch.


– Vyrezany diel sa najskor nahrubo natvaruje postupne vo viacerych smeroch za pomoci gulatin a roznych gulatych predmetov.
– Nasledne sa tvaruju samotne pruzky.
– Vysledny tvar sa vyskusa nasucho a preveri sa, ci nie je potrebna uprava.
– Ak pruzky sedia dobre, postupne sa jednotlive susediacie pruzky zlepia malym mnozstvom lepidla, pricom sa lepi bud hrana na hranu, alebo sa vyuzivaju pomocne chlopne.
– Po preschnuti sa diel skontroluje, ci ma vyhovujucu geometriu, ak je vsetko v poriadku, moze sa z vnutornej strany spevnit lepidlom.
– Ak sa ma diel nasledne brusit, je dobre ho z vnutornej strany vyplnit zmesou sekundoveho lepidla a sody bikarbony.
– Pre vytvorenie uzavretej gule sa najskor vytvoria dve samostatne polgule, ktore sa nasledne spoja a vznikne vysledna gula.
– Spoje sa zaretusuju, alebo v pripade prefarbovania sa cely diel dalej opracuje.

Bombírování

a | Bombirovanie do „striesky“ – pri tomto sposobe tvarovania nie je diel boku vytvarovany do obluka, ale je iba ohybany okolo kruhovej ryhy, prechadzajucej medzi hranicami dielu. Tento sposob je vhodny najma pre stvarnenie bokov kolies pri jednoduchsich modeloch.


– Diel sa pred vyrezanim naryhuje v polomere, kde sa bude ohybat, pricom na vytvorenie ryhy je mozne pouzit rezacie kruzidlo alebo kruhove sablony, pripadne ihlu uchopenu v kruzidle.
– Bok pneumatiky sa vyreze, najlepsie pomocou rezacieho kruzidla, pricom sapostupuje od najvacsieho polomeru po najmensi (aby bol stred vyrezany ako posledny).
– Bok sa postupne zohyba od jedneho konca dielu po druhy do striesky.
– Kraje boku sa spoja pomocou chlopne alebo sa zlepi na tupo, pricom sa moze poistit pridavnou chlopnou.
– Po uschnuti sa bok v pripade potreby dotvaruje.
– Hotovy bok sa lepi na kostru pneumatiky natupo pomocou vonkajsej a vnutornej hrany.

b | Bombirovanie zaoblenim – je sposob, ktory imituje tvar realneho zaoblenia pneumatiky. Surovy diel ma podobny tvar ako v predchadzajucom pripade, avsak pri tomto sposobe sa diel neryhuje, ale zaoblujeme (napr. okolo prsta alebo gulateho predmetu). Tento sposob je vhodny pre kazdy rozmer pneumatik, aj ked pri malych rozmeroch je tvarovanie ovela narocnejsie. Najlepsie sa tvaruje pomocou prstov, avsak niektori modelari uprednostnuju pouzivanie roznych pomocok (zaobleny koniec fixky, zaclonovy kruzok, gulate predmety, …). Aby bol papier viac tvarny, moze sa zozadu mierne navlhcit, najlepsie slinamy.

– Bok pneumatiky sa vyreze, najlepsie pomocou rezacieho kruzidla.
– Nasledne sa bombiruje, t.j. zaobluje sa okolo spicky prsta postupne po celom obvode, pricom je vhodne diel z vnutornej srany jemne navhlcit.
– Kraje boku sa spoja pomocou chlopne alebo sa zlepi na tupo, pricom sa moze poistit pridavnou chlopnou.
– Po preschnuti spoju je v pripade potreby diel opat bombirovat.
– Bok sa nalepi na kostru pneumatiky natupo – po vonkajsej a vnutornej hrane.

 

Tipy:
– Pri rolovani dlhych dielov je vhodne pouzit lepidlo, ktore schne pomalsie (napr. BCG), aby sa stihol zalepit koniec po celej dlzke naraz! (Zdroj: Ivant)
– Ak je potrebny rovnomerny tvar valcov (napr. behune pneumatik), do vnutra sa moze nasucho vlozit navinuty pasik papiera.
– Konce obsivky dutych valcov/ kuzelov je vhodne trosku viac zakruzit ako cely diel, aby aj miesto okolo spojenia bolo rovnomerne oble.
– Pri tvarneni ostrejsich zaobleni na obsivkach je vhodne to robit vo viacerych krokoch, pomocou stale mensich tyciek.
– Bombirovanie do „striesky“ mozno zjemnit zbrusenim v pripade, ze sa cely diel prefarbuje. (Zdroj: Patero)
– Ak je potrebne nakreslit bombirovane boky, na vypocet polomerov a zarezu mozno pouzit jednoduche programy na vypocet (link na programy)
– Pomocou dvoch pravitok sa daju ohnut aj velmi dlhe diely v jednom kroku. Jednym pravitkom sa diel tlaci o podlozku a druhym sa chyti zospodu a tak sa diel ohne.
– Je odporucane ryhovat v kazdom pripade, inak bude hrana ohybu vyzerat zle. Vhodnym sposobom ryhovania je mozne vytvorit ostrejsie a mierne zaoblene rohy.

ZANECHAT ODPOVĚĎ