Kruhove otvory (diery) je mozne vytvarat viacerymi technikami, ako napriklad vysekavanim, kedy sa vnutorna cast vyrazi a zostava v jednom kuse alebo vrtanim, pricom sa objem diery odstrani vo forme triesky. Kazda z technik (nastrojov) ma svoj specificky postup a hodi sa na vytvaranie ineho druhu dier, reps. je vhodna pre inu hrubku alebo druh materialu. Spravna kruhova diera by mala mat hladky povrch hrany a rovnaky priemer po celej dlzke. Pri vytvarani dier je dolezite dbat najme na dokladne zameranie stredu, resp. umiestnenie diery, kedze taketo otvory na vacsine modelov sluzia ko vodiace diery pre rozne spojovacie osky, pri ktorych je dolezite dodrzat sumernost. Ako uz bolo spomenute, diery mozno pri modelovani vytvarat viacerymi sposobmy, ktore sa daju zlucit do troch vacsich celkov, konkretne:

Vysekávání kruhových dír

a | Vysekavanie dierovacmi – tento sposob je pouzitelny pre diery priemeru 2 mm a vacsie. Na vytvorenie diery sa vyuziva tzv. dierovac (raznica), co je vlastne nastroj valcoveho tvar s reznou hranou a vyhadzovacim otvorom. Vyseknutie diery sa realizuje uderom kladiva (zavazia) na dierovac.


– Diel, do ktoreho ma byt vyseknuta diera, sa prilozi na tvrdu podlozku (drevo, tvrda guma, silon, cin,olovo …).
– Dierovac sa prilozi na diel tak, aby licoval s obrysom diery.
– Mensim kladivom (zavazim) sa udrie na koniec dierovaca.
– Vyseknuty kruzok sa odstrani z dierovaca pomocou spajle alebo drotu.

b | Vysekavanie dierovacimi kliestami – je sposob velmi podobny vysekavaniu pomocou dierovaca, rozdiel je vsak v samotnom nastroji. Vyhodu dierovacich kliesti je, ze na vytvorenie dostatocnej sily na vyseknutie diery nie su potrebne dalsie pomocky a sila potrebna na vyseknutie sa vyvnie rukou. Ako podlozka sluzi jedna celust kliesti. Vyhodou je teda rychlejsia praca. Nevyhodou je tazsie vysekavanie dielov z hrubsich materialov a pomerne mala skala rozmerov. Dalsou nevyhodou je obmedzeny dosah kliesti (vzdialenost diery od okraja dielu), ktory je limitovany ich konstrukciou.

– Na dierovacej hlavici sa zvoli pozadovany nastroj (priemer).
– Diel sa vlozi do kliesti a klieste sa zatvoria, pricom je vhodne kontrolovat / nastavit diel tak, aby dierovac licoval s obrysom diery.
– Silnejsim stlacenim kliesti sa vysekne diera.
– Vyseknuty kruzok sa odstrani z dierovacej hlavice.

c | Vysekavanie injekcnymi ihlami – tento sposob je vhodny na male diery (maximalne priemery injekcnych ihiel su 1,5 – 2 mm). Ako nastroj sa vyuziva nabrusena injekcna ihla. Tato technika je vhodna pre tensie materialy (do 160g/m2). Na vytvorenie diery je postacujuci tlak vyvinuty rukou.

– Diel, do ktoreho ma byt vyseknuta diera, sa prilozi na tvrdu podlozku (drevo, tvrda guma, …).
– Nabrusena injekcna ihla sa prilozi na diel tak, aby licovala s obrysom diery.
– Ihla sa pritlaci rukou tak, aby uplne prenikla papierom po celom obvode.
– Vyseknuty kruzok sa odstrani z ihly pomocou tensej ihly alebo drotu.

d | Vysekavanie prerazacim dierovacom – tento postup/ pripravok je vhodny na vysekavanie dier roznych velkosti pre mensie hrubky materialu (2 x 160g/m2). Ako nastroj sa pouziva dierovac tvoreny z podstavca a raznic. Ako podstavec sluzi kombinacia kovovej zakladne a horneho dielu z plexiskla, ktore su pevne spojene a vzajomne prevrtane roznymi priemermi vrtakov. Medzi tieto dva diely sa vklada material, z ktoreho sa bude vysekavat pozadovany otvor. Ako raznica sluzi stopka z vrtaka zbrusena mierne pod ulhom. Existuje aj komercna verzia takehoto vysekavaca.

– Diel, do ktoreho sa bude vysekavat diera, sa vlozi do pripravku a vycentruje sa tak, aby diera v pripravku licovala s obrysom pozadovanej diery.
– Vysekavaci trn (prerazac) sa vlozi do pripravku a uderom nan sa vysekne diera, pricom je treba dbat na kolme drzanie trna.
– Diera je hotova a diel sa vyberie z pripravku.

Vrtání a propichování kruhových děr

a | Vrtanie spiralovym vrtakom – je klasicka vrtacia operacia, pri ktorej rezne hrany vrtaka odstrania objem diery vo forme triesky. Vrtak je vhodne upnut do tzv. minivrtacky alebo hobbyvrtacky, pripadne sa da pouzit aj kliestina s ruckou. Diel, do ktoreho sa ide vrtat, je dobre naimpregnovat sekundovym lepidlom, aby bola diera pevnejsia a mala ostrejsi okraj bez chlpkov.


– Vrtany diel sa polozi na podlozku, ktora netupi vrtak (drevo, lepenka, hruby karton).
– Ihlou alebo jamkarom sa v strede buducej diery vytvori priehlbina, ktora sluzi ako vedenie pre vrtak, aby „neodskocil/ nebludil“ po materiali pri zaciatku vrtania.
– Ak je diera vacsia ako 1 mm, je vhodne otvor predvrtat najprv 1 mm vrtakom.
– Po predvrtani sa diera vyvrta na potrebny priemer vrtakom spravnej velkosti.
– Pripadne vzniknuta vyvysena hrana na obvode diery sa moze odstranit ziletkou alebo brusnym papierom (pri inych, tvrdsich materialoch sa moze pouzit aj vacsi (napr. o 20%) vrtak na zarovnanie/ zrazenie hrany).

b | Prepichnutie ihlou – je vhodne na vyrobu mensich a na presnost menej narocnych dier. Ako nastroj sa pouzije klasicka, alebo hrubsia krajcirska ihla. Pre lepsiu manipulaciu s ihlou je vhodne tuto upnut do klestiny s ruckou. Nevyhodu tejto techniky je moznost lahkeho poskodenia (pokrcenia) dielu najma pri vacsich priemeroch dier. Alternativne pre vyrobu vacsich priemerov sa da ako nastroj pouzit bambusove sparadlo, alebo spajla.

– Diel, do ktoreho ma byt prepichnuta dira sa polozi na relativne pevnu podlozku (pevny polystyren).
– Ihla sa prilozi na stred pomyselnej diery a jemnym tlakom sa diel prepichne.
– Vzniknuta hrana na obvode diery sa odstrani ziletkou alebo brusnym papierom.

Vyřezávání kruhových děr

a | Vyrezavacim kruzidlom – tymto sposobom je vhodne vyrezavat vacsie mnostvo identickych dier vacscich priemerov (10+ mm). Ako nastroj sa vyuziva tzv. vyrezavacie kruzidlo, ktore je vybavene hrotom a posuvnym ramenom s rezacou cepelou. Nevyhodou je nemoznost rezania malych otvorov a mozna nestalost polomeru pri nevhodnej praci. Vyhodou je moznost vytvarania pomerne velkych dier / otvorov (220+ mm).


– Ako prve je nutne najst a oznacit stred rezaneho dielu.
– Na rezacom kruzidle sa nastavi polomer rezania podla konkretneho dielu alebo podla ciachovania pravitka (posuvneho meradla).
– Pred zapichnutim ihly sa prilozenim preveri presnost nastaveneho polomeru aspon v dvoch (styroch) smeroch od stredu.
– Ihla rezacieho kruzidla sa zapichneme do stredu planovanej kruznice.
– Diel sa uchyti tak, aby bolo mozne kruzidlom opisat celu kruznicu bez nutnosti prechytavania dielu.
– Kruzidlo sa otaca v smere ostria cepele rezacieho kruzidla.
– Ak su diely podlepene, je nutne postupovat podobne ako pri rezani hrubsich materialov, t.j. vytvorit jemnym tlakom vodiaci rez po celom obvode a nasledne vacsim tlakom na viac tahov prerezat material. Pozor, pri velkom tlaku na nastroj hrozi nepresne vyrezavanie!
– Pri tuhsich materialoch je mozne vytvarat rez po stvrtinach kruznice.
– Rezna hrana je hotova a v pripade potreby sa dalej upravuje.

b | Vypichovanie – nie je technika priamo urcena na vytvaranie kruhovych dier, avsak je na tento ucel pomerne dobre pouzitelna. Uplatnenie najde najme pri hrubsich druhoch materialov, kde by vyrazaci nastroj sposoboval neziaduce zdeformovanie hrany vyslednej diery. Nevyhodou tejto techniky je pomerne velka pracnost v porovnani s vyrazacimi technikami.


– Spicka skalpela sa prilozi na obvodovu ciaru a vpichne sa do materialu, pricom dlzka vpichnuteho zarezu sa da menit naklonenim skalpela (ostrejsi uhol = dlhsi zarez).
– Skalpel sa vytiahne a prilozi sa na tu istu ciaru o kusok dalej ako povodne, tak aby novy vpich ciastocne zasahoval do predchadzajuceho.
– Takto sa postupuje po celom obvode dielu, pricom treba davat pozor na drzanie nastroja, lebo pri velkom vykyve do stran sa lahko moze zlomit spicka cepielky!
– Pri oblukoch sa postupuje tak, aby zarezy neposkodzovali diel, t.j. aby presahovali vzdy len do okoliteho materialu a nie do vypichovanej suciastky!
– Hrana po vypichovani sa moze zahladit lepidlom, alebo jemne prebrusit.

 

Tipy:
– Nemalo by sa vysekavat na modelarskej podlozke, aby sa neposkodila!
– Ako podlozka na vysekavanie sa da pouzit hokejovy puk.
– Ak vysekavac nevysekava po celom obvode, je pravdepodobne poskodena hrana. Naostrit ho mozno na dielenskej bruske.
– Pre vysekavanie ihlou je vhodne vyrobit ku ihle rucku, alebo pouzit kus kartonu. (Zdroj: ivant, serpens)
– Pri rezani rezacim kruzidlom je dobre (ak to konstrukcia dielu dovoluje) spevnit miesto vpichu (stred) kvapkou sekundoveho lepidla, aby sa vpich pocas otacania nezvacsoval. (Zdroj: serpens)
– Pri vysekavani injekcnou ihlou nie je vhodne vytvarat v slede za sebou viac ako 5 – 7 dier, pri vacsom mnozstve nastava problem s upchanim ihly.

ZANECHAT ODPOVĚĎ