Podliepanie jednotlivych dielov sluzi na ich spevnenie a/ alebo na vytvaranie plasticity zvacsenim ich hrubky. Podlepene diely su pevnejsie a lepsie drzia tvar (najma pri vacsich plochach).
Kedze diely modelov su tlacene na papieri rovnakej hrubky (pripadne niekolkych roznych hrubkach), no konstrukcia modelov niekedy vyzaduje hrubky materialu vacsie ako papier, na ktory je mozne tlacit, je nutne taketo diely podlepit. Ak sa pri konstrukcii modelu pocita s podliepanim na konktretne hrubky, je toto nutne dodrziavat, inak je velke riziko vzniku nepresnosti. Na podlepenie papiera je mozne pouzit rozne druhy materialov, ako napriklad:
Papír
je univerzalny material na podliepanie, nakolko ho mozno pouzit ako pri podliepani na mensie tak aj na vacsie hrubky. Konecnu hrubku dosiahneme vrstvenim a pripadnym kombinovanim roznych hrubok (gramaze) papiera. Bezne dostupne su v papiernictve alebo copy shope, od kancelarskych (80 g/m2), cez hrubsie papiere na tlac (120, 160, 200 g/m2) az po vykresy a tensie kartony (250, 300 g/m2). Vyhodou je lahke rezanie a aj pripadne tvarovanie papiera.
Informativny prehlad hrubok papiera podla gramaze (presna hrubka je zavisla od volumenu daneho papiera):
80 g/m2 – 0,10 mm | 120 g/m2 – 0,15 mm | 160 g/m2 – 0,20 mm | 200 g/m2 – 0,25 mm | 250 g/m2 – 0,30 mm
Karton
je vhodny na hrubsie podliepanie jednou vrstvou. Najrozsirenejsi typ je tzv. debnova lepenka, ktorej material je zvacsa hnedo- sedej farby, prevazne s matnym povrchom. Hrubky zacinaju od 0,5 mm a dostupne su aj 2- 4 mm hrube typy. Ako samotny material ich mozno dostat v lepsich papiernictvach, v obchodoch s potrebami pre vytvarnikov, u ramovacov obrazov alebo vo velkoobchodoch s papierovymi vyrobkami. Alternativne ich mozno ziskat zo zadnych stran kalendarov, pisacich blokov ci skicarov, podpivnikov, tortovych krabic, alebo z roznych baleni tovaru.
Dalsim druhom kartonu je tzv. sendvicovy karton, znamy aj ako Patero karton, ktory je tvoreny symetrickou skladbou papierov, pricom je nutne dbat na na to, aby tato skladba mala neparny pocet vrstiev. Tento druh kartonu je nutne vyrobit (neda sa kupit), ale ma lepsie vlastnosti oproti klasickemu kartonu ci debnovej lepenke, najma pri rezani.
Balza
je druh lahkeho dreva urceneho predovsetkym pre letecke modelarstvo. Podliepanie tymto materialom nie je velmi rozsirene, avsak ma svoje vyhody. Material je dost pevny (zial iba v smere vlakien) a v porovnani s papierom sa lahko reze, najma pri vacsich hrubkach (3+ mm). Papier mozno lahko prilepit o balzovu dyhu a dobre na nej drzia aj bezne pouzivane lepidla. Tento druh podlepu sa hodi najma na male diely (1-2mm), alebo na hrubsie kruhove diely (vystuze kolies) vyrezavane rezacim kruzidlom.
Dřevěné profily
na rozdiel od balzy sa jedna o pomerne tvrde profily vyrobene z brezoveho/ smrekoveho dreva. Pouzitie je podobne ako pri balze. (Zdroj: &rey)
Samotne materialy vsak nezarucuju kvalitne podlepenie. Pre dosiahnute dobrych vysledkov je dolezite aj spravna volba lepida a technika jeho nanesenia. Rozne druhy zarucuju rozne vlastnosti, ako napriklad jednoduchost rezania alebo pripadne krutenie sa vysledneho dielu po podlepeni. Na velke robne plochy su vhodne techniky, ktore vyuzivaju lepidla s co najmensim alebo nulovym obsahom vody. Niektore z najbeznejsich lepidiel a sposoby ich nanasania su uvedene nizsie.
Podlepování tyčinkovým lepidlem
je najrozsirenejsou metodou vdaka dobrym vlastnostiam tycinkoveho lepidla, ktorymi su rychle schnutie a nizky obsah vody. Lepidlo sa nanasa spravidla na tensi z lepenych materialov. Pri tejto technike je dolezite dokladne nanesenie rovnomernej vrstvy lepidla.
– Lepidlo rovnomerne nanesieme na celu plochu tensieho papiera. Je vhodne nanasat ho v dvoch, pripadne troch roznych smeroch, aby sa vytvorila dostatocne rovnomerna vrstva.
– Takto pripraveny diel sa prilozi na druhy (hrubsi) papier a rukou sa zahladi, pricom je snaha vytlacat vzduch zo stredu smerom k okrajom.
– Nasledne sa diel prevalcuje valcekom aspon v dvoch smeroch.
– Diel sa necha chvilu preschnut pod zatazou a po niekolkych minutach je pripraveny na dalsie spracovanie.
Podlepování disperzním lepidlem
na podliepanie mozno pouzit aj disperzne lepidlo. Nevyhodou je vsak jeho relativne vysoka vlhkost, ktora moze sposobovat skrutenie podlepenych casti. Tato negativna vlastnost sa da redukovat dlhym susenim pod zatazou a opatrnou aplikaciou lepidla v minimalnom mnozstve v hustej konzistencii. Jedinou vyhodou je silne spojenie vrstiev, avsak takto podlepene diely sa tazsie rezu.
– Na tensi z papierov sa stecom alebo valcekom rovnomerne nanesie co najtensia vrstva lepidla.
– Takto pripraveny diel sa prilozi na druhy (hrubsi) papier a rukou sa zahladi, pricom je snaha vytlacat vzduch zo stredu smerom k okrajom.
– Lepene plochy sa opatrne prevalcuju vo viacerych smeroch.
– Podlepeny diel sa necha dlhsiu dobu (niekolko dni) preschnut pod zatazou, pricom sa vlozi medzi listy papiera (noviny, pauzak), ktore sluzia na odvadzanie vlhkosti a podla potreby sa casom menia za suche.
Podlepování sprejovým lepidlem
malo alebo len prilezitostne vyuzivany sposob podliepania. Tato medota je vhodna predovsetkym na velke plochy, kde by bolo problematicke rovnomerne naniest lepidlo. Vyhodou sprejovych lepidiel je, ze nekrutia papier, resp. len v minimalnej miere.
– Lepidlo sa rovnomerne nastrieka na tensi z materialov.
– Takto pripraveny diel sa prilozi na druhy (hrubsi) papier a rukou sa zahladi, pricom je snaha vytlacat vzduch zo stredu smerom k okrajom.
– Nasledne sa diel prevalcuje valcekom aspon v dvoch smeroch.
– Podlepeny diel sa necha preschnut pod zatazou.
Podlepování kanagonem
je menej rozsireny sposob podliepania. Vyhodou Kanagomu je, ze neobsahuje vodu a teda nekruti papier. Po zaschnuti vyrazne zvysuje pevnost dielov. Nevyhodou je jeho silny zapach, rychle schnutie (obtiazne sa nanasa na velke plochy) a zltohneda farba, ktora moze pri nepozornej manipulacii zaspinit model.
– Lepidlo sa nanasa rychlo a rovnomerne sa rozotrie pomocou spachtle na tensi z lepenych papierov.
– Takto pripraveny diel sa ihned prilozi na druhy (hrubsi) papier a rukou sa zahladi, pricom je snaha vytlacat vzduch zo stredu smerom k okrajom.
– Nasledne sa diel prevalcuje valcekom aspon v dvoch smeroch.
– Diel sa necha chvilu preschnut pod zatazou a po niekolkych minutach je pripraveny na dalsie spracovanie.
– Ak sa pouzije niekolko vrstiev papierov, k ich hrubke treba priratat aj hrubku lepidla medzi vrstvami. To cini priblizne 0,05 mm na vrstvu.
– Na kontrolu rovnomerneho nanasania tycinkoveho lepidla sa moze pouzit protisvetlo. (Zdroj: Patero)
– Pri podliepani tensich papierov (80g/m2) je preba postupovat opatrnejsie, lebo lepidlom zvlhceny papier sa moze lahsie pretrhnut.
